Klub dôchodcov pri Obecnom úrade v Bátovciach zorganizoval v dňoch 14. a 15. augusta dvojdňový poznávací zájazd v rámci projektu „Za krásami našej vlasti – starí rodičia deťom – časť 3. Spiš a Slovenský kras“. Zájazd sa mohol organizovať vďaka financiám, ktoré si seniori zarobili na podujatiach v regióne prípravou a predajom regionálnych špecialít. A aj vďaka podpore Obecného úradu, keď starosta obce Ing. Peter Burčo všestranne odporuje činnosť klubu a Obecnému zastupiteľstvu, ktoré aj na tento zájazd podporilo finančnou injekciou.
Čakal nás bohatý program na trase: Bátovce – Špania Dolina – Pribylina – Kežmarok – Levoča – Spišské Podhradie (s prenocovaním) a Betliar – jaskyňa Domica – Dolná Strehová – Bátovce.

Prvou zastávkou bola Špania Dolina – banícka obec s rímskokatolíckym kostolom z roku 1254. Leží 11 km severne od Banskej Bystrice, na rozhraní Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 728 metrov. Pre svoje bohaté náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi preslávené po celej Európe. Majitelia baní, tzv. waldburgeri mali svoje bohaté domy postavené na banskobystrickom námestí. Rudné ložiská boli už v 18. storočí značne vyčerpané a v roku 1888 boli bane zatvorené.
V obci sme navštívili miestne múzeum baníctva a čipkárstva i Kostol Premenenia Pána.

Potom sme zamierili sme na Liptov a druhou zastávkou bola Pribylina – Múzeum liptovskej dediny. Múzeum liptovskej dediny je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Boli sem premiestnené pamiatky z obcí zatopených Vodným dielom Liptovská Mara. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, sú tu dva vzácne stredoveké kamenné objekt. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zemianskym sídlom v Liptove zo 14. – 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovský. Atraktívnou expozíciou je aj ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara s pôvodnými nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia.

Z Liptova sme zamierili na Spiš. Najskôr do Kežmarku. Tam sme si pozreli najskôr drevený artikulárny kostol sv. trojice postavený v rokoch 1687-1717.
Táto národná kultúrna pamiatka bola postavená takmer pred 300 rokmi mimo hradieb mesta Kežmarok. Patrí medzi osem slovenských drevených kostolov, ktoré boli v roku 2008 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Potom sme si pozreli nový kostol evanjelickej cirkvi a.v. z roku 1898. V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnejšieho chrámu, ktorý nemá jednotný stavebný štýl, ale stavba obsahuje v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Spája dokonca aj tri náboženstvá – židovské, kresťanské i moslimské a je príkladom náboženskej tolerancie. Je to najdlhší (80 m) kostol evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. Kostol bol postavený domácim staviteľom Viktorom Lazarym podľa projektu známeho viedenského architekta Theofila von Hansena.
Ku kostolu bolo r. 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 - 1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty. Po porážke povstania sa Thököly so svojou suitou uchýlil do Turecka, do mesta Izmid, kde aj umrel. R. 1906 priviezli jeho pozostatky do Kežmarku.
V oboch kostoloch sme dostali aj fundovaný výklad od sprievodkýň.

Ďalšou zastávkou bola Levoča, katolícky Kostol sv. Jakuba s dreveným oltárom majstra Pavla z Levoče. (Pamätalo sa, aby evanjelici aj katolíci mali v programe kostol svojej cirkvi.) Aj tu sme dostali odborný výklad, ktorý nám priblížil nielen svetoznámy oltár, ale ďalšie kultúrne skvosty a aj niečo z bohatej histórie mesta.
Keďže času bolo málo, pozreli sme si aspoň centrum mesta. Zaujal stredoveký pranier - klietka hanby a viac ako 60 meštianskych domov pochádzajúcich väčšinou zo 14.-15. storočia tvoriacich Námestie Majstra PavlaPoslednou zastávkou prvého dňa bol Spišský hrad - najväčší hrad v strednej Európe.

Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna - viac ako 41tis. m2. A nielen vďaka svojej mohutnosti bol hrad v roku 1993 zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ľudia s jeho stavbou začali v 12. storočí a svoju mohutnosť získal počas nasledujúcich 600 rokov.
Hoci prvá historická zmienka o hrade pochádza až z roku 1120, archeologické doklady svedčia o osídlení hradného kopca už v 4. storočí pred naším letopočtom. V 12. storočí sa spomína ako župný hrad. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa v službách kráľa Ladislava Pohrobka. Neskôr bol hrad vlastníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Hrad bol obývaný až do roku 1703. Po požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol.

Unavení sme skončili deň v turistickej ubytovni Sivá Brada.
Sivá Brada veľmi obľúbenou a turisticky zaujímavou lokalitou, ktorá sa nachádza neďaleko Spišského Podhradia. Jedná sa o travertínovú kopu, ktorá má výšku od úpätia až po vrchol zhruba 25 metrov. Pozoruhodná je v tom, že na rozdiel od iných, podobných kôp ide o "živú" travertínovú kopu. O jej život sa stará vyvierajúca voda a preto sa travertínový kopec každý rok rozširuje. Mineralizovaná voda na Sivej Brade vyviera na viacerých miestach, najvýraznejšie však na severe a na juhu kopca. V okolí je aj celý sakrálny komplex nazývaný aj Spišský Jeruzalem, ktorý je vernou kópiou sakrálnych stavieb v Jeruzaleme, sú dokonca aj geometricky presne rozostavené, čo potvrdili aj letecké snímky.
Milo nás prekvapil mladý manželský pár, ktorý zariadenie vlastní spolu s 21 hektármi pozemkov v okolí. Čakala nás večerná spoločná opekačka. Všetko bolo pripravené, ale plány nám prekazila večerná búrka, takže sme večerali v jedálni. Dobrú náladu a zábavu nám to však nepokazilo. Pri gitare Jaroslava Burjaniva sa spievalo aj tancovalo dlho do noci.

Po výdatných raňajkách sme zamierili na Gemer. Ako prvý sme navštívili Betliar - Andrássyovský kaštieľ – jediný kaštieľ s pôvodným zariadením a zbierkami, ktorý sa vyhol pomste komunistov.
Bohatá Andrássyovská rodina si tento kaštieľ prerobila na luxusné sídlo. Najvýraznejšie sa kaštieľ zmenil koncom 19.storočia kedy bolo pristavané ďalšie poschodie a veže. Krása a zachovalosť tejto budovy bola ocenená cenou za rekonštrukciu EUROPA NOSTRA, ktorá prebehla pred 20 rokmi. Andrássyovci tento skvost zveľaďovali až do roku 1945, kedy bol zoštátnený.
Našťastie sa vyhol vojnovému plieneniu a tak sa jeho interiér a rodové zbierky uchovali až dodnes v perfektnom stave. Dnes je v ňom umiestnené múzeum s expozíciou Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí.
Aj tu sme dostali veľmi fundovaného mladého sprievodcu, ktorý nás previedol kaštieľom, priblížil nám jeho históriu aj množstvo exponátov.

Po návšteve krásneho kaštieľa nás čakal podzemný unikát Domica. Je najväčšou a najznámejšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny, v katastri obce Kečovo. Táto jaskyňa zapísaná pre svoju nesmiernu hodnotu i v zozname svetového dedičstva UNESCO je vďaka jedinečnej, mimoriadne pestrej kvapľovej výzdobe považovaná i za najkrajšiu v Slovenskom krase a jednu z najkrajších na celom Slovensku. Prehliadku jej podzemných priestorov nesúcich zaujímavé, neraz exotické názvy ako „Dóm indických pagod“, „Japonská čajovňa“ či „Sieň 11 plameňov“ spestruje plavba po podzemnej riečke Styx predstavujúca vskutku nevšedný zážitok. Našli pozostatky najstaršieho neolitického obyvateľstva východného Slovenska pochádzajúce spred viac ako 7000 rokov.
Absolvovali sme tzv. malý okruh. Plavba nebola možná v dôsledku veľkého sucha.

Náš program bol priadne nabitý, preto sme uvítali poslednú naplánovanú zastávku Dolná Strehová – Aquatermal.
Termálne kúpalisko v Dolnej Strehovej leží na juhu Slovenska v okrese Veľký Krtíš a počas letnej sezóny ponúka návštevníkom 6 bazénov. Voda s teplotou od 28 do 36 st. C. Relaxácia v nej dobre padla cestou unavené pre unavené telá.

Vrátili sme sa plní zážitkov a informácií, spoznajúc mnoho krásnych zákutí našej vlasti, ktorí mnohí z nás napriek vyššiemu veku ešte nevideli a priblížili sme ich našim vnúčencom. Na záver ešte poďakovanie predsedníčke klubu Mariane Bernátovej za celkovú organizáciu podujatia, Mgr. Magdaléne Skalkovej za profesionálne naplánovanie cesty a Danici Ráchelovej za organizačné zvládnutie nabitého programu.