Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

História obce

Úpätie Štiavnických vrchov a okolie Bátoviec bolo oddávna vhodné na osídľovanie, čo naznačujú mnohé nálezy. V okolí susedných Jabloňoviec, Pečeníc a Bátoviec sa našla lengyelská keramika, dokazujúca roľnícku činnosť. Z mladšej doby kamennej sa tu objavujú sekerky, sekeromlaty, predmety podobné zmenšenému disku, guľôčky a pologuľôčky. Nálezy dokazujú aj prítomnosť Skýtov – Trákov, neskôr Keltov.

Bátovce sú prvý raz písomne doložené listinou asi z roku 1037. Je v nej zmienka o založení kláštora sv. Maurícia v Bakonybeli (v dnešnom Maďarsku, vo Vesprémskej  župe). Pri tejto príležitosti ho uhorský kráľ Štefan obdaroval rozličnými majetkami a výsadami, medzi ktorými sa uvádza aj Forum Regine čiže Bátovce. Druhýkrát sú Bátovce písomne doložené z roku 1086, kde figurujú pod názvom Mercatum Regine. Išlo o opätovné potvrdenie výsad tohto kláštora uhorským kráľom Ladislavom. Z toho, že sa Bátovce spomínajú ako trh kráľovnej, sa usudzuje, že v časoch Arpádovcov boli majetkom kráľovnej.  Obe listiny sa neskoršie ukázali ako falzifikáty, ale je veľmi pravdepodobné, že Bátovce existovali už začiatkom 11. storočia, lebo v zakladacej listine  kláštora v Svätom Beňadiku sa  nespomínajú, teda už vtedy zrejme patrili kláštoru v  Bakonybeli.

Listinne je obec doložená od roku 1320, keď ju Karol Róbert daroval ostrihomskému arcibiskupovi. Od r. 1388 sa vyvíjala ako zemepanské  mestečko.

Bátovce sú ako mesto označované v mnohých prameňoch zo 14. storočia. Pozoruhodné sú Matunákove štúdie, v ktorých sa zmieňuje o Bátovciach: Kráľ Karol, ktorý roku 1325 uviedol zlatú valutu, keď v tomže roku našli prvé zlaté bane v Sedmohradsku, v Nitrianskej a roku 1327 smolnické a kremnické, ihneď upozornený na bohaté banské požehnanie, ešte v tomže roku 1327 dal volať hostí, odborných baníkov a tí hneď sa valili sem za najcennejšou, zvlášť vtedy vzácnou rudou v prvom rade z tunajších vtedajších miest Štiavnice, Bystrice, Pukanca, Bátoviec …Z citovaného textu vyplýva, že Bátovce boli už v roku 1327 mestom, v ktorom sa nachádzali banskí odborníci – saskí Nemci. Usídlili sa na Slovensku už v 12. storočí a prispeli k  rozvoju baníctva a rozkvetu banských miest.,

O tom, že v Bátovciach boli obyvatelia nemeckej národnosti, svedčia i niektoré doteraz používané názvy ulíc a častí obce, ako sú Pringiar, Kotrgas, Majhíbeľ a ulica Prandovská. Mená Frumbiert, Weincziller a Grosman už zanikli. Nemeckí kolonisti dali Bátovciam aj názov Frauenmarkt. Niektoré slová nemeckého pôvodu sa používajú dodnes – trajfúz, pigľajs, fusakle, hosuntrógle a iné.

Väčšina Nemcov sa odsťahovala z Bátoviec v 16. storočí, keď cisársky dvor  nedokázal ochrániť mestečko pred Turkami a tí ho viackrát  spustošili.

V roku 1560 dostala jarmočné právo. Erb – bašta – pochádza z 15. storočia. V 15. storočí bol zemepánom Ladislav Cseh, do roku 1543 Dobóovci, v rokoch 1543 – 1848 patrilo mestečko panstvu Levice, v 19. storočí tu mali majetky Esterházyovci. V roku 1695 v dôsledku útrap po tureckých vojnách a a stavovských povstaniach vypukla v obci vzbura poddaných proti poddanským ťarchám. V roku 1715 mali Bátovce mlyn a 92 domácnosti, v roku 1828 mali poštu, 193 domov a 1158 obyvateľov.  V 17. storočí boli Bátovce vystavené tureckým vpádom.

Obyvatelia sa zaoberali remeslami, v mestečku bolo viacero cechov. Okrem toho sa zaoberali sa aj poľnohospodárstvom. Významné bolo kedysi vinohradníctvo. Plocha vinohradov bola kedysi podstatne  väčšia. Ešte v roku 1966 bolo v obci 280 pestovateľov vinnej révy, v Jalakšovej 38. Vinohrady i vínne pivnice - ľochy predstavujú nevyužitý potenciál pre  rozvoj agroturistiky.  Tradíciu má v obci aj ovocinárstvo a včelárstvo.

Od  roku 1780 boli Bátovce sídlom okresu, jedného z troch v Hontianskej  župe. Boli ním až  do 31. 12. 1922.

Za I. ČSR boli obyvatelia väčšinou roľníci a poľnohospodárski robotníci na veľkostatkoch. Vznik republiky znamenal národnú slobodu, ale hospodárske krízy spôsobovali sociálne problémy, v obci bývala častá nezamestnanosť (v rokoch 1934-37 bolo v obci 250 nezamestnaných).

Do života Bátovčanov výrazne zasiahli aj svetové  vojny. Okrem obetí mužov narukovaných na  fronty prvej svetovej  vojny a strádania rodín to  boli aj udalosti tesne po vojne. V máji 1919 boli v okolí obce boje medzi československým vojskom a maďarskými boľševikmi. Bátovčania sa významne zapojili do Slovenského národného povstania. Prvého  septembra vznikol v obci Revolučný národný výbor. Mnohí nastúpili v  rámci mobilizácie do  1. Československej armády na Slovensku, ďalší do partizánskych skupín. V marci 1945 trvali 3  týždne prudké boje, keď Červená  armáda útočila na nemecké opevnenie na Žabej hore medzi Bátovcami a Bohunicami, aby si vynútila postup na Banskú Štiavnicu.

V roku 1943 bola k Bátovciam pripojená poľnohospodárska obec Jalakšová, písomne spomínaná už v roku 1394, ktorá neskôr patrila panstvu Levice a v 19. storočí Eszterházyovcom a Schoellerovcom.

Po 2. svetovej  vojne a prevrate vo februári 1948 nastali výrazné spoločenské zmeny. JRD bolo založené v roku 1949.  Zlúčené JRD s obcami v Jabloňovciach, Drženiciach a Pečeniciach prežilo aj spoločenské zmeny po roku 1989, úspešne sa transformovalo a ako PD Bátovce naďalej obhospodaruje väčšinu  poľnohospodárskej pôdy v obci. Okrem neho pôsobí v obci aj niekoľko súkromných  roľníkov.

V Bátovciach je aj bohatá mliekarenská tradícia. Už v rokun1905 tu bola založená družstevná mliekareň. Tá síce v roku 1922 zanikla, ale v obci potom vzniklo niekoľko súkromných mliekarní. V roku 1945 dali v obci do prevádzky novú, na  tú  dobu modernú, mliekareň. Moderrnizovaná bola v roku 1953. Spracovávalo mlieko zo širokého okolia až do vybudovania veľkej mliekarne Milex v Leviciach v 70. rokoch.

V  druhej polovici 20. storočia zaznamenala obec pokles obyvateľstva odchodom mladých  ľudí do miest.. Nový impulz do rozvoja obce znamenal vznik občianskeho združenia Bátovčan. V roku 2012. Jeho členovia sa  rozhodli povzniesť spoločenský  život v obci.

Bohatú a stále živú tradíciu má v obci dobrovoľné hasičstvo. Dobrovoľný hasičský zbor v budúcom roku oslávi 110. výročie vzniku. Dnes má zbor 75 členov vrátane dievčat. Jediný v okrese je zaradený do najvyššej kategórie DHZ a jeden z troch takých v Nitrianskom kraji. Majú už zodpovedajúci výstroj, ako profesionáli. Najnovšie sú vybavení aj technikou na zásah proti bodavému hmyzu. Svoju pripravenosť a opodstatnenosť dokazujú bátovskí dobrovoľní hasiči viacerými promptnými zásahmi počas roka.

Kultúrny  život  v obci  významne ovplyvnil aj príchod Divadla Pôtoň v roku 2008, ktoré sa usídlilo v chátrajúcom kultúrnom dome a jeho členovia ho postupne opravujú.

Od marca 2016 slúži občanom Komunitné  centrum, ktoré poskytuje poradenstvo v oblasti sociálnoprávnej, pracovnoprávnej, vzdelania a kvality  života a bývania.

Oživenie spoločenského života v obci vytvára predpoklady, aby sa navrátila niekdajšia sláva Bátoviec – mesta kráľovien.

 

Podstatné informácie o histórii obce boli čerpané z publikácie „Z minulosti Bátoviec“, autor  Vendelín Úradník, vydal MNV v Bátovciach v roku 1970)

Vo fotogalérii sú použité fotografie z archívu Zdeňka Fořta.


 
ÚvodÚvodná stránka